Seriál: Agama bradatá - úvod (1.časť)

Agama bradatá (latinsky Pogona Vitticeps) je denný jašter, zaradený do čeľade agamovitých (od toho pochádza i jej názov). Pochádza z Austrálie, ale tohto času je ako domáce terárijné zviera chovaná po celom svete. Vďaka jej povahe (mierumilovná a je možné si ju čiastočne ochočiť), je primerane zvedavá, nie je agresívna, nemá srsť (nespôsobuje alergie), v noci spí (nebude vás rušiť pri spánku), zvládne i niekoľko dní bez stravy a pri správnom chove sa dožíva krásnych 15-20 rokov (výnimočne i viac), je často veľmi žiadaná ako rodinný miláčik „v teráriu“.

Ak máte agamu z odchovu chovateľa, nie je potrebná evidencia Cites, ani vedenie druhovej karty, čo taktiež veľmi uľahčuje jej nadobudnutie a následný chov (pozn. v rodnej Austrálii je zákonom chránená.)

Agamy sa liahnu z vajec, pričom hneď po vyliahnutí sú aktívne, v priebehu niekoľkých najbližších dní začínajú loviť drobný hmyz a termity. V tomto veku sú najzraniteľnejšie, nakoľko v prírode sa stávajú potravou väčších jedincov a iných predátorov. Tiež je kritické, aby sa v priebehu niekoľkých dní dostali k potrave. Tesne po vyliahnutí vážia iba zhruba 2-3g a celá dĺžka tela od hlavy po koniec chvosta býva približne 12cm.

(na obrázku 1-dňová agamka)

Dospelosť agama dosahuje zhruba v roku života, pričom veľkosti dospelých jedincov sa môžu výrazne líšiť. Váha sa pohybuje od 300g až do 550g (výnimočne i viac) a štandardná dĺžka je 40-55cm. Pohlavie neovplyvňuje veľkosť a váhu jedinca.

Telo agamy je rozdelené na 2 hlavné časti – 1. hlava + trup a 2. chvost (od koreňa chvosta pri kloake), pričom chvost tvorí minimálne 50% celkovej dĺžky (štandardne je pomer väčší a chvost býva dlhší ako samotné telo). Tento chvost agame neodpadáva a pri jeho poškodení ani nedorastá (ani regenerát). Nakoľko vo chvoste nie sú výrazné tukové zásoby a ani neslúži k balansovaniu chôdze, jeho strata alebo skrátenie (manuálnym poškodením) je iba estetickou vadou a agama môže prežiť plnohodnotný život. Končatiny sú prispôsobené rýchlemu pohybu, šplhaniu po drsných povrchov (po hladných šplhať nevie) a hrabaniu.

Po celom tele má agamka pichliače (tŕne – na dotyk pichajú iba mierne alebo nepichajú vôbec), existujú i formy, ktoré majú tieto šupinky redukované (viac v časti o genetike). Ako všetky plazy, tak i agamy kožu vplyvom rastu tela zvliekajú. Zvleky nie sú celistvé, ale po častiach.

(Časti tela v rámčekoch označujú blížiaci sa zvlek. Vo veľmi skorom štádiu zvleku je i chvostík tej istej agamky. Mimo zvleku má agamka na celom tele farbu ako na chrbáte.)

Na všetkých končatinách má po 5 prstov, ktoré sú zakončené pazúrmi. Oči má umiestnené po bokoch, viečka sú pohyblivé; v silnej čelusti sa nachádzajú drobné zuby – už sa s nimi liahne (agama chovateľa nepohryzie). Pri lovení hmyzu dokáže jazykom vystreliť približne na 2-3 cm (v dospelosti).

Vo vrchnej časti hlavy sa nachádza takzvané „tretie oko“ (na obrázku nižšie), 

je to zmyslový receptor, ktorý dokáže agamu upozorniť na nebezpečenstvo blížiace sa z hora (napríklad dravé vtáky) a tiež ním vyhodnocuje intenzitu slnečného žiarenia. Na vrchnej časti hlavy sa taktiež nachádzajú dva laloky, ktoré signalizujú  hydratáciu, resp. prípadnú dehydratáciu jedinca (viac v časti o príjme vody). 

(Vystúpené laloky u správne hydratovanej agamy)

Brada má väčšie množstvo kože, a preto dokáže túto bradu v prípade potreby nafúknuť (od toho názov – bradatá). Taktiež dokáže (najmä samci ale i samice majú túto schopnosť) meniť farbu tejto brady na čiernu. Ušnice majú umiestnené po bokoch hlavy a zakrýva ich iba jemná blana. Nosné dierky sú umiestnené nad hornou čeľusťou. Vplyvom tepla, svetla, nálady, choroby a iných vplyvov agama dokáže čiastočne meniť svoje sfarbenie.

V najbližšom článku si predstavíme austrálsky biotop týchto krásnych plazov :)