Seriál: Agama bradatá - Biotop (Austrália) (2. časť)

Dnes si trošku priblížime životné prostredie agamy bradatej vo voľnej prírode. Navštíviť Austráliu je náš veľký sen, takže zatiaľ poskytneme iba informácie naštudované, viac-menej z dokumentárnych filmov a od ľudí, ktorí Austráliu zažili :)

Agama obýva púšte a polopúšte južnej a strednej Austrálie. 
Geograficky by sme si ich výskyt mohli znázorniť touto mapkou.

Pogona_vitticeps_distributionjpg
Obr. 1. Mapa výskytu agamy bradatej vo voľnej prírode (Zdroj pod čiarou)

Pôdy sú piesčité, v hlbších vrstvách zmiešané so zemou a kamením. Kamene a
skaly sú zväčša vápencového zloženia, vďaka čomu sa počas prírodných
procesov dostáva tento vápenec do pôdy, spodných vôd a následne i do vegetácie. Týmto spôsobom agamky v prírode prijímajú im tak dôležitý vápnik (vápenec), ktorého majú všade navôkol dostatok.

Austrália je povestná svojimi červenými pieskami, napriek tomu nepokrývajú všetky púšte Austrálie (ale sú pre ňu ikonické :) a často sa spájajú práve s predstavou o "domove" agám bradatých, najmä "hora" Urulu na obrázku nižšie. Urulu má hneď niekoľko zaujímavostí:
1. Jedná sa o takz. monolit - veľký kus kameňa na jednom mieste a súčasne je najväčším monilom na svete
2. zložením sa jedná o pieskovec
3. červenému sfarbeniu vďačí oxidom železa
2. nie je permanentne červený, ale mení farbu podľa Slnka a poveternostných podmienok (napr. počas dažďa) od oranžovej farby, cez jasnú červenú, sýtu červenú, hnedú až po fialovú.


Ulurupng
Obr 2.  Urulu, Austrália (zdroj uvedený pod čiarou)

Na niektorých púšťach sa však nachádza piesok klasickej farby, ako ho poznáme u nás, ale nájdu sa tam i krásne biele púšte.

Poloha Austrálie v tropickom pásme určuje suchosť podnebia. Austrália je najsuchším zo všetkých kontinentov Zeme. Až 38% austrálskej oblasti dostane menej ako 250 mm zrážok za rok (pre porovnanie na Slovensku takmer v každej lokalite ročne padne 500-650mm zrážok).  Z tohto dôvodu asi polovicu územia Austrálie zaberajú púšte a polopúšte.

Leto a zima je otočená oproti naším ročným obdobiam, čo znamená,
že jún je prvým zimným mesiacom a december je prvým letným
mesiacom. Teploty v lete počas dňa dosahujú na Slnku až viac ako 50°C, relatívna
vlhkosť je veľmi nízka, na Slnku orientačne 15%, v tieni sa vlhkosť mierne
zvyšuje. Z tohto dôvodu často vznikajú i rozsiahle požiare.

Určite ste zaregistrovali minimálne požiare na prelome rokov 2019/2020 (počas austrálskeho leta), keď zhorelo viac ako neuveriteľných 12 000 000 hektárov pôdy a zranených alebo zabitých bolo viac ako 3 miliardy zvierat. Tento požiar je zatiaľ považovaný za najväčšiu ekologickú katastrofu na svete.

poziare Australiapng
Obr. 3. Zábery z požiaru v Austrálii v 2019/2020 (zdroj pod čiarou)

Ak ste pozerali niekedy dokumentárny film odohrávajúci sa na Austrálskej púšti, určite ste si všimli, že účastníci sú od hlavy po päti oblečený, telo majú kompletne zahalené i napriek vysokým teplotám.  UV žiarenie dosahuje vysokých hodnôt (11+), ktoré by človeku na nezakrytej pokožke spôsobilo popáleniny.  (pozn. UV žiareniu bude venovaný samostatný článok.)

V noci nastáva výraznejší pokles teplôt.

teplotypng
Obr. 4. Priemerné mesačné (denné a nočné) teploty v roku 2021/2022 v oblasti Urulu (zdroj pod čiarou)

Teploty uvedené v grafe sú merané v tieni.
Na Slnku teploty dosahujú už spomínaných viac ako 50 °C. Od roku 2019 vplyvom globálneho otepľovania už i v mestách Austrálie (najmä v strede a na juhu Austrálie hlásia) obdobné teploty; čo znamená, že teploty priamo na púšti dosahujú ešte vyšších hodnôt.

teploty2PNG
Obr. 5. Teploty namerané v lete (január 2019) v Austrálii, mersto Port Augusta (zdroj pod čiarou)


teploty3PNG
Obr. 6. Stúpajúce teploty v austrálskych mestách (2019) (zdroj pod čiarou)

Letá bývajú suchšie, prší iba výnimočne, ale počas noci sa zvyšuje vlhkosť ovzdušia (nakoľko sú vysoké teplotné výkyvy medzi dňom a nocou), čo zapríčiňuje zrážanie vody v podobe rosy.
Zimy, naopak, bývajú miernejšie oproti európskym zimám, teploty neklesajú pod 0°C, cez deň sa pohybujú zhruba okolo 20°C, v noci je pokles výraznejší. Zimy bývajú i daždivejšie oproti letu.

zrkyPNG

Obr. 7. Ročný úhrn zrážok - Urulu, Austrália (zdroj pod čiarou)


Vďaka daždivejšiemu počasiu po skončení zimy, začiatkom leta, je Austrália plná rôznej vegetácie, ktorá si s nadobudnutou vlahou postačí na dobu niekoľko mesiacov. Zrejme si to ťažko predstaviť, ale po skončení austrálskej zimy je i púšť (polopúšť) plná zelene a kvetov :)

kvety na pustypng
Obr 8. Flóra Austrálie (zdroj uvedený pod čiarou)

Rastliny sú skôr kožovité, podobné našim sukulentom, kvôli schopnosti zadržať vodu i v obdobiach sucha. V istých oblastiach ale rastú i stromy alebo nižšie kry.

skalyPNG
Obr. 9. Krovinami a stromami zarastená púšť v Austrálii (zdroj pod čiarou)

Suchá a vysoké teploty spôsobujú, že Austrália má veľmi málo rozvinutú riečnu sieť. Vo vnútrozemí sa objavujú občasne vodné toky, ktoré sa naplnia vodou iba počas silnejších dažďov.

Rieky vo vnútrozemí končia prevažne v menších jazerách. Množstvo vody v riekach sa mení podľa ročného obdobia a vzhľadom na intenzitu zrážok je väčšina vodných tokov počas leta vyschnutá.

vodstvo austrliepng
Obr. 10. Mapa vodstva Austrálie (zdroj pod čiarou)

sucha poda Australiepng
Obr. 11. Vyschnutý vodný tok počas leta v Austrálii (zdroj pod čiarou)

V Austrálii žijú tisíce živočíchov a rastlín, ktoré sú endemickými (nevyskytujú sa v inej oblasti sveta). Iba ako príklad uvediem rôzne druhy plazov, z ktorých až 93% sú endemitmi. Vo veľkej miere za to môže geografická poloha Austrálie. 
Väčšina zvierat je nebezpečná alebo prudko jedovatá a plne prispôsobená životu v týchto drsných podmienkach. (Samozrejme, nie celá Austrália je púšť, nachádzajú sa tu i pralesy a iné oblasti podľa podnebného pásma.)

zvierat austrliePNG
Obr. 12. Fauna Austrálie (zdroj pod čiarou)


Veríme, že máte teraz väčší prehľad o pôvodnej domovine našich "fúzatých drakov" a ako sa im darí prežiť v týchto drsných podmienkach si povieme v ďalšej časti seriálu o Agamkách :)




Zdroje:
Obr. úvodný. Autor: Stephen Mahony, Bearded dragon from South Australia, https://australian.museum/learn/animals/reptiles/central-bearded-dragon/
Obr. 1. Autor: self-made – self-made using a commons map, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=3435355
Obr. 2. Autor: Corey Leopold – cropped version ofImage:Uluru, helicopter view.jpg respectively Uluru/Ayers Rock, CC BY 2.0,
https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=4848878
Obr. 3. Požiar v Austrálii,  https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/australie-pozary-globalni-oteplovani-klima_2001021656_eku
Obr. 4. Ročné Teploty v Austrálii, Urulu,  https://www.weatherzone.com.au/nt/alice-springs/uluru  
Obr. 5. Teploty namerané v lete (január 2019) v Austrálii, mersto Port Augusta,  https://svet.sme.sk/c/22030647/australia-extremne-horucavy-atakuju-hranicu-50-stupnov.html
Obr. 6. Stúpajúce teploty v austrálskych mestách (2019),  Vláda státu Jižní Austrálie v pátek vydala nejvyšší, červený stupeň varování před extrémním horkem | Zdroj: Reuters
Obr. 7. Ročný úhrn zrážok - Urulu, Austrália,  https://www.weatherzone.com.au/nt/alice-springs/uluru  
Obr 8. Flóra Austrálie,  Autor: Kelly Hodges, Desert flowers at Uluru., https://www.pinterest.com.au/pin/422564377521914112/?nic_v3=1a3ydg3zx
Obr. 9. Krovinami a stromami zarastená púšť v Austrálii, 
https://www.ckgo2.sk/zajazdy-australia/individualne-zajazdy/cerveny-stred-australie
Obr. 10. Mapa vodstva AustrálieHans Braxmeier, CC BY-SA 2.5 <https://creativecommons.org/licenses/by-sa/2.5>, via Wikimedia Commons
Obr. 11. Vyschnutý vodný tok počas leta v Austrálii,  https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/australie-pozary-globalni-oteplovani-klima_2001021656_eku, Zdroj: Reuters
Obr. 12. Fauna Austrálie,  https://www.kids-world-travel-guide.com/animals-in-australia.html