Seriál: Agama bradatá - správanie vo voľnej prírode (3.časť)

V minulom dieli nášho seriálu sme si predstavili Austrálsky biotop a dnes si povieme niečo o tom, ako sa agamky prirodzene v prírode správajú :) 


Agama bradatá veľmi dobre znáša drsné podmienky Austrálie. Telo je prispôsobené vysokým teplotám a silnému UV žiareniu. Taktiež výrazne obmedzenému prísunu vody a potravy. Agama, ako všetky plazy, je chladnokrvná, čo znamená že teplotu musí prijímať z prostredia. Preto sa pravidelne nahrieva počas dňa na Slnku (teplota na Slnku dosahuje i 50ºC) a vystavuje sa tak nielen vysokým teplotám, silnému dennému slnečnému svetlu, extrémne nízkej vlhkosti ale i vysokému UV žiareniu. Veľmi dobre lezie po horninách a dreve, preto sa rada slní na rôznych vyvýšených miestach. Získava tým i pocit bezpečia (predátori sa k nej najviac dostávajú práve zhora v podobe dravcov - preto sa vyslovene neodporúča tento druh manipulácie). Ak uzná, že už je nahriata, skryje sa buď v priehlbinách skál, alebo v norách v zemi. Vyhľadáva za týmto účelom menej svetlé miesta, s nižšími teplotami (približne 25-30ºC) a mierne vyššou vlhkosťou ovzdušia. Tento úkon vykonáva opakovane viackrát za deň (nahriatie a opäť úkryt vo viac prijateľných podmienkach).
V noci agamy vyhľadajú bezpečné miesto a spia, takpovediac bez pohybu, celú noc.


bearded-dragonjpg

Obr. 1. Agama vo voľnej prírode na vyvýšenom mieste. Zdroj pod čiarou

Agamy sú všežravé, a preto prijímajú ako rastlinnú, tak i živočíšnu potravu. Nakoľko začiatkom jari je rastlinnej vegetácie dostatok, môžu si ho dopriať počas niekoľkých mesiacov neobmedzene. So živočíšnou stravou je situácia o niečo zložitejšia a kvôli drsnejším podmienkam Austrálie, sa k nej nedostanú pravidelne. V prírode agama žerie rôzne termity (najmä mláďatá agám), hmyz, červy, chrobáky, larvy,... ale nepohrdne ani pavúkmi (dokonca jedovatými), mláďatami hlodavcov, alebo iných plazov. (Agama vo voľnej prírode zožerie i mláďa vlastného druhu alebo vlastné vajíčka, ak na ne natrafí.) 


Treba si uvedomiť, že tráviace ústrojenstvo agám je práve takto nastavené a teda, nemôžu prijímať hmyz každý deň, inak sa stávajú obéznymi. Skoro ráno, alebo neskôr večer, keď je podnebie viac "milosrdné", zvládnu prejsť - doslova utekať na naozaj dlhé vzdialenosti, len aby sa raz za niekoľko dní dostali k potrave. Je to veľmi dôležitý poznatok, keďže v zajatí až taký pravidelný a výrazný pohyb nemajú. Stretli sme sa s radami typu, ako treba kŕmiť agamu z pinzety, alebo dokonca cvrčkom a inému hmyzu odstraňovať nožičky (alebo ich na chvíľu schladiť, aby tak neskákali a pod.). Áno, chovateľ bude mať istotu, že hmyz sa neskryje niekde v teráriu alebo neutečie do obytných priestorov domu, ale oberajú tým agamku i o ten posledný pohyb, ktorý by mohla mať počas lovu hmyzu, ktorý sa im snaží ujsť :)


Nakoľko v tomto období už prší iba výnimočne, agama získava vodu najmä z rastlín (nakoľko všetky sukulenty držia vodu), zo živočíšnej stravy a v neposlednom rade i olizovaním povrchov pokrytých rosou. Ak zaprší, dokáže piť vodu i stojatú, alebo s otvorenou tlamou vyvrátenou dohora nechať vodu kvapkovať priamo do nej :)


Mláďatá sú náchylnejšie na dehydratáciu viac ako dospelé jedince, ktoré už majú vytvorené zásoby. V prírode sa mláďatá vyskytujú skôr na zemi ako vo výškach, na rastlinách nájdu kvapôčky rosy, ktorú môžu olizovať a ako potrava im v najväčšej miere slúžia termity (pozn. podľa rozboru obsahu tráviaceho ústrojenstva viacerých jedincov z prírody).


Koncom leta, keď začína ubúdať vegetácie (rastliny vyschnú nedostatkom vody a dlhodobo vysokých teplôt) a teploty postupne začínajú klesať (skracujú sa i dni, obdobne ako u nás), sa začína pripravovať na brumáciu (u nás poznáme túto aktivitu agám ako zimovanie; je to podobný proces ako hibernácia u cicavcov). Stravy úbuda, tým sa jej vyprázdni postupne žalúdok, stáva sa menej aktívnou a hľadá si miesto, ktoré bude vhodné k niekoľkomesačnému zimovaniu. Počas zimy sa agama ukrýva na bezpečnom tmavom mieste. V stave brumácie neprijíma žiadnu potravu ani slnečné lúče a UV žiarenie. Tento stav ukončuje až začiatkom jari (v závislosti od podnebia - najmä okolitej teploty). Nemusí však celý čas spať! Môže sa sem tam premiestniť na

bezpečnejšie miesto, sledovať okolie a pod.

Dôležité je zdôrazniť a pripomenúť, že v prírode si týmto procesom prechádzajú i mladšie jedince, i tie choré a slabé. Príroda navodzuje podmienky všetkým rovnako. Týmto prirodzeným spôsobom sa zabezpečí zdravé spoločenstvo, nakoľko slabé a choré jedince s najväčšou pravdepodobnosťou niekoľkomesačnú "hladovku" a zimovanie neprežijú.


agamka v norepng

Obr. 2. Agamka vychádzajúca z nory v prírode. Zdroj pod čiarou

V prírode dochádza k páreniu jedincov na jar, krátko po ukončení zimovania. Nasleduje znáška a približne o 2 mesiace liahnutie. Z toho sa dá ľahko dopočítať, že príroda to zariadila tak, aby mladé jedince mali približne 6 mesiacov pred blížiacou sa "zimou" (pozn. nejedná sa o zimu tak, ako ju poznáme my, viac v článku  Seriál: Agama bradatá - Biotop (Austrália)).  Opakované znášky v prírode nie sú bežnou praxou, súvisia skôr s prekrmovaním zvierat v zajatí.


Tráviace ústrojenstvo agám a i všetky ďalšie orgány sú prirodzene prispôsobené na zimovanie. Spomalí sa celý organizmus, trávenie dostáva pauzu, celé telo odpočíva. Mylne sa chovateľom podsúva informácia, že sa zimujú iba zvieratá určené do chovu kvôli páreniu. Je to prirodzenosť zvieraťa a neposkytnutie tejto možnosti skracuje dĺžku života jedinca. Preto určite zimujte! 


mladých jedincov v zajatí sa odporúča počkať do dospelosti, taktiež u chorých (na čo riskovať), ale všetkým zdravým jedincom treba túto ich prirodzenosť umožniť. Má zdravotné benefity. (pozn. ak sa sama zazimuje i mladšia agamka, má dostatočnú váhu a výborný zdravotný stav, neexistuje dôvod, prečo jej to neumožniť - odporúčame však až skúsenejším chovateľom.)


Agamy nežijú v spoločenstvách, opačné pohlavie vyhľadávajú iba v čase párenia, pričom dvaja samci na rovnakom území na seba útočia. Takýto súboj môže skončiť i smrťou slabšieho jedinca. Častejšie sa však slabší samec stiahne a vzdiali sa do bezpečia. Súboje nie je sú ojedinelé ani medzi samicami, najmä, ak je medzi nimi výraznejší veľkostný rozdiel, môžu však bojovať i o priazeň samca, alebo je jednoducho niektorá z nich dominantnejšia. V prírode často zvádzajú boje o bezpečné miesto pred predátormi, o dostatok potravy a pod. Mláďatá sa s dospelými jedincami v prírode nevyskytujú, nakoľko by sa stali ich potravou (pozn. nejedná sa iba o čerstvo vyliahnuté mláďatá, ale i staršie jedince, ktoré nedosahujú parametrov dospelej agamy.)



Úlohou chovateľa je snažiť sa napodobniť v najväčšej možnej miere prírodné podmienky zvieraťa, ktoré sa rozhodne chovať v zajatí a zároveň rešpektovať prirodzené potreby daného jedinca. I zviera odchované v zajatí si uchováva potreby svojich "divokých" predkov. Či už sa to týka nárokov na veľkosť chovného zariadenia, osvetlenie, teploty, úkryty a iné. Nie sú výnimočné prípady, keď sa agamky samé rozhodnú začať zimovať na začiatku nášho leta, lebo pre ne je vtedy v rodnej Austrálii zima a práve nastal ich "čas". Taktiež treba rešpektovať zloženie a frekvenciu stravy (nie, v prírode nenatrafí na varenú ryžu alebo 20 ks švábov denne 365 dní v roku.) Keďže nevieme ani navodiť rovnaké podmienky ako v prírode, čo sa pohybu týka, tak ani veľmi kalorické mláďatá hlodavcov nebudú tou pravou pravidelnou stravou. Týka sa to i ovocia a zeleniny a
zvyšnej zelenej stravy, ktorej budeme v budúcnosti venovať vlastný článok.
 


Vzhľadom na aktuálne ročné obdobie, ktoré už agamkám v našich zemepisných šírkach navodzuje zimovanie, preskočíme niekoľko článkov a prejdeme si v tom nasledujúcom práve spomínané "zimovanie".



Zdroje:

Úvodný obrázok:  Autor: Whiteley SL et al., 2021, PLOS Genetics, online: https://scitechdaily.com/temperature-dependent-sex-reversals-in-bearded-dragon-embryos/

Obr. 1.online: http://animal-wildlife.blogspot.com/2011/10/bearded-dragon.html 
Obr. 2. online: https://www.age.org.au/species/bearded-dragons